Slovenská hymna, pieseň Dobrovoľníkov a Štúrovcov

Janko Francisci, dobrovoľníkPiaty marec je významný dátum ako vo svete, tak aj u nás. Na Slovensku v tento deň vznikla slovenská hymna – 5. marca 1844. Hoci hymnou sa stala až oveľa neskôr.

Maďarizácia na Slovensku sa stupňovala a hlavného predstaviteľa nášho národného života – Ľudovíta Štúra – vláda perzekuovala. Najnovšie mu zakázali pôsobiť na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Vrchnosti nevoňali Štúrove politické iniciatívy ani názory. Rozhnevaní študnenti, ktorí mali svojho učiteľa veľmi radi, preto demonštratívne odišli do Levoče. Hoci niektorým to rodičia zakázali, aj u nás sa už takto schyľovalo k revolučným rokom, kde revolta zachvátila celú Európu. Nečudo, veď Slováci sa nemohli oprieť už takmer o nikoho, ani o mladého cisára a o maďarskú vládu už vôbec nie.

Hymnu zložil mladý študent z Oravy, Janko Matúška. Pôvodné slová zneli takto: Prešporskí Slováci, budaucj Lewočané Po nad Tatrou blýská hromi ďiwo bigau Zastawme jch bratia Weť sa oni stratia Slowaci ožgau (dnes sa spieva jej modernejšia úprava. Okrem iného bol upravený aj verš – “zastavme ich, bratia” na “zastavme sa, bratia”). Pieseň mala šesť strof, to bolo skrátené na štyri. Takisto je známa historka ako vznikla melódia. Tá je z ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej (je možné, že to bola aj pieseň Pri studienke stála, napájala páva). Keď sa vraj rozvášnení študenti viezli na voze do spomínanej Levoče, mali už text, len vhodná hudba chýbala. Tu zbadali prosté dievča ako si spieva a vraj vtedy vybuchli jednotne – “Nad Tatrou sa blýska!”

Pieseň sa stala vlastnou slovenským dobrovoľníkom v revolučných rokoch, hoci prvýkrát sa oficiálne “na papier” dostala až v roku 1905 zásluhou Mikuláša Schneidera Trnavského a pražského Detvana.