Ján Zápoľský sa narodil na Spiši a bol uhorským kráľom. Niet však byť na čo hrdí – to, že to bol chamtivý ambciózny intrigán by nebolo najhoršie. V jeho dobe bolo veľa takých šľachticov. Zápoľský však nectil žiadne zákony – okrem tých svojich. Preslávil sa tým, že bol bohatší ako ktokoľvek v Uhorsku vrátane kráľa (ako sedmohradský vojvoda podedil obrovské majetky po celom Uhorsku) a tiež že potlačil povstanie Juraja Dóžu. Stal sa spojencom Turkov, zradil svojho kráľa a tak vlastne vydal Uhorsko na 150 rokov na milosť a nemilosť tureckým nepriateľom. To nie je lichotivá vizitka.
Keď sa kráľ Ľudovít II. Jagelovský chystal do bitky s tureckým sultánom, Zápoľský mu akože vyrazil na pomoc. So svojím sedmohradským vojskom ale naschvál otáľal a nechal uhorskú málopočetnú armádu zahynúť pri povestnom Moháči v roku 1526. A na to sa nechal korunovať ako kráľ krajiny, hoci kusisko zo zeme si už odkusli Turci jeho vinou… Tiež sa vlastne „zaslúžil“ o inštaláciu Habsburgovcov na uhorskom tróne – pretože časť šľachty zľovoľného Zápoľského odmietla a volila radšej za panovníka rakúskeho arcivojvodu Ferdinanda I. Občianska vojna sa ťahala 30 rokov a bola pre krajinu nesmierne vyčerpávajúca. Zdroje Zápoľského moci boli najmä v severných Uhrách – na Slovensku. V jednej veľkej bitke Zápoľský s Habsburgom prehral pri Košiciach a musel sa uchýliť do Poľska.
Nakoniec svoju zradu Ján Zápoľský alias uhorský protikráľ Ján I. dokonal tým, že sa stal vazalom tureckého sultána a požiadal ho o odmenu za svoju servilnosť – a turecký sultán skutočne na pomoc poslal svoje vojská. Krajina bola zdevastovaná, plná lúpeživých rytierov a neosiatych polí, Turci odvláčali do zajatia desaťtisíce ľudí… Napokon, pred smrťou Zápoľský súhlasil, že jeho potomkovia si nebudú nárokovať uhorskú korunu… v tejto veci došlo k zrade aj po jeho smrti, ale to je už iný príbeh.