Kuchyňa je všade tam, kde je po ruke dobrý nôž. Kvalitná oceľ prežije s rodinou doslova desaťročia.
Niet divu, že nad takouto dlhodobou investíciou sa zamyslíme. Na začiatok si treba ujasniť aký typ noža (alebo viacerých) vôbec potrebujeme. V serióznej kuchyne nájdeme stojany vybavené rôznymi druhmi, hoci veľa ľudí uprednostňuje univerzálne priemerne veľké nože na všetko – je to pohodlné. Máme tu však aj nožíky na ovocie a zeleninu (malé a zahnuté), nože na chlieb (dlhé a zúbkované), čepele na mäso, ryby alebo trebárs čoraz obľúbenejšie japonské nože (väčšinou majú mohutnú objemnú čepeľ s tupým koncom, s jamkami na ľahšie odlepovanie suroviny a sú z veľmi kvalitnej ocele, na ktorú si japonskí nožiari nesmierne potrpia). Na čo sa teda pri kúpe pozeráme?
1. Ako nám nôž sadne do ruky. Celkový dojem nám urobí obrázok hneď na začiatku. Ak nôž nie je v nejakom obale, tak ho hneď vyskúšame. Samozrejme, testuje ho osoba, ktorá ho najviac bude používať. Rukoväť a čepeľ musia byť vybalancované, to zistíte ľahko pri dlhšej práci. Často hľadíme aj vzhľad výrobku, ako nám padne do súprav, ktoré máme už doma. Ak už v kuchyni vlastníme príbory Tescoma, je logické, že budeme siahať po podobných farbách a tvaroch aj medzi nožmi.
2. Posúdime materiál. Ak vynecháme rôzne exotické kovy a zliatiny, máme v zásade na výber z troch základných druhov. Nerezová oceľ, zrejme najčastejšia, spoľahlivá a lacná. Potom tu máme uhlíkovú oceľ – tu pozor, pretože zliatina môže byť na rôznej úrovni, profesionálne čepele majú obsah uhlíku vyšší. No a nakoniec tu máme krehkú keramiku, ktorá však slúži výborne a hovorí sa, že je to materiál budúcnosti. Výrobok, kde reklama tvrdí, že ho netreba brúsiť, je väčšinou šmejd. Všetko na svete sa opotrebuváva a keď nôž časom nenabrúsite, ostane tupý.
3. Váha noža. S malým nožíkom vieme robiť presné rezy na malých veciach, v určitom momente to však nestačí a nastupujú ťažké nože, ktoré si poradia s so všetkým, aj keď krájajú viac nahrubo.
4. Šírka noža. Čím širšia čepeľ, tým ľahšie sa ňou krája… a tým viac sa po dlhom čase namáha vaše zápästie. Profesionálni šéfkuchári obľubujú široké čepele, ale oni majú svoje majstrovstva v ruke. Zúbkovaná oceľ je takmer na nič, hodí sa len na chlieb a pečivo.
5. Rukoväť noža. V kuchyni nie je priestor na nejaké ozdobné rukoväte ako pri iných typoch nožov. „Rúčka“ musí byť pevná, nie príliš ťažká vzhľadom k čepeli, nesmie sa oddeľovať a ako inak – musí byť ľahko umývateľná. Čepel by mimochodom mala siahať cez celú rukoväť až po koniec. Len rukoväť odolná voči škrabancom a nezachytávajúca špinu s baktériami je naozaj kvalitná.
6. Údržba noža. Najdrahšie čepele vydržia najviac a tiež vyžadujú najmenej brúsenia… Väčšina ľudí preto siaha po lacnejších variantách. Niekedy až po dlhom čase zistíte, či ste kúpili dobre. Je dobré kupovať osvedčené značky, u ktorých z vlastných skúseností alebo od známych viete, že vydržia dlho, napríklad nože Tescoma alebo podobné.