V roku 1969 mali naši (čiže českolovenskí) hokejisti iba jednu úlohu – poraziť Sovietsky zväz. Na inom nezáležalo.
Takýchto listov chodili do reprezentácie tisícky. Majstrovstvá sa konali v marci 1969, len pár mesiacov po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Situácia bola výbušná, na verejnosti aj v politickom zákulisí.
Nakoniec všetko dobre dopadlo – teda, zo športovej stránky. Naše mužstvo v neuveriteľne hektickej atmosfére vyhralo oba zápasy, výsledkami 2 : 0 a 4 : 3. Pôvodne sa malo hrať v Československu, ale turnaj musel byť nakoniec na neutrálnej pôde. Švédi však držali palce s papierovo slabším a okupovaným Československom. Po búrlivých oslavách dokonca hrozilo, že sa sovietska armáda vráti z vidieckych posádok zase do miest robiť poriadky za pomoci násilia.
Za Slovákov reprezenovali hlavne kapitán a center Golonka a skvelý brankár Dzurilla. Obaja napísali o majstrovstvách kapitoly vo svojich spomienkách, no museli sa venovať iba športovej stránke, pretože ich knihy vyšli ešte za socializmu. Čiže ani slovo o prelepených hviezdách na dresoch…
Na turnaji sme nakoniec skkončili tretí, ale mali sme toľko isto bodov ako Sovieti, ktorí vraj mali najsilnejšie mužstvo v histórii. Nevyšli nám iné zápasy – mužstvu chýbala energia, ktorú vložili do zápasu so Sovietmi.