Ako dobre vieme, Einstein bol profesor, ktorý obrátil fyziku naruby – a dosiaľ každé jedno meranie dokázalo, že svet funguje inak, ako nám hovorí naša predstava. Aurel Stodola bol zase profesor z Liptova, ktorý 36 rokov učil na Polytechnike v Zürichu. Keď tam študoval mladý Einstein, Stodola bol už uznávaná kapacita, dnešným jazykom až celebrita.
Hovorí sa, že Eistein navštevoval Stodolove prednášky, ale to možno nie je pravda – Einstein študoval iný odbor, viacmenej pedagogický, kým Stodola prednášal technické smery. Navyše Einstein bol zamladi lenivý a nechcelo sa mu navštevovať všetko (a vlastne ostalo mu to až do staroby, keď si na Princetone vydupal, že nemusí prednášať študentom ako špeciálny profesor). Títo dvaja sa stali celoživotnými priateľmi cez hudbu – obaja jej holdovali.
Stodola bol známy tým, že žil asketicky, peniaze dával na charitu alebo univerzite, venoval sa len vede – a hudbe. Ani Stodola nebol známy tým, žeby navštevoval prednášky kolegov – u Einsteina urobil výnimku a v roku 1909 s ním veľmi vášnivo diskutoval o gravitácii a svetle. Einstein potom, keď vytvoril teóriu relativity, zaslal výtlačok Stodolovi a opýtal sa ho na názor.
Po spomínaných Einsteinových prednáškach nasledovalo desaťročie, keď si dvojica veľmi aktívne vymieňala listy, bavili sa nielen o vede, ale aj o politike, spoločenských otázkach, hudbe a podobne. Neskôr Einsteina život vyslal na iný kontinent, ale sem-tam Stodolovi napísal aspoň k sviatku. V roku 1929 Einsten poslal Stodolovi pohľadnicu k 70 narodeninám – Slovák sa práve chystal do zaslúženého dôchodku. Študenti mu darovali zborník svojich prác, pripojiť sa mal aj Einstein, ale vraj ho v rýchlosti nič nenapadalo (alebo bol lenivý – alebo to jednoducho nestihol kvôli pomalej pošte v tej dobe).
Aurel Stodola pochádzal z Liptova a považuje sa zakladateľa teórie parných a plynových turbín. Otec ho posielal na štúdiá, kde sa ukázalo, že je mladý Stodola nesmierne nadaný. Pôsobil v Budapešti, v Prahe, v Berlíne, v Paríži, až zakotvil vo švajčiarskom Zürichu. Priatelil sa s mnohými osobnosťami, trebárs s Albertom Schweitzerom, a keď chcete vidieť výsledky Stodovej práce, tak vedzte, že 90 rokov staré tepelné čerpadlo na zürichskej radnici je jeho práca – a stále funguje. Zohrieva vodu v budove odoberaním tepla v neďalekom jazere (ktoré môže mať v skutočnosti nižšiu teplotu ako to, čo zohrieva).