Zasnežené Vianoce sú len mýtus z reklám a pohľadníc. Aspoň na slovenských nížinách – v oblasti Bratislavy, Trnavy, Nitry či Košíc. Často sa hovorí, že to spôsobuje globálne otepľovanie, na internete sa vtipkuje, že za našich mladých čias sme mali sneh na Vianoce. Ale nie je to úplne tak.
Napríklad v tomto článku na dennikn.sk uvádza meterológ, že za posledných 60 rokov bola v Bratislave iba tretinová šanca na sneh na Štedrý večer. A napríklad v Poprade to nebolo v histórii meraní ani 70 percent. To znamená, že december je najteplejší zimný mesiac, koniec koncov, zimný slnovrat (a najkratší deň v roku) býva až po 20. decembri. Jesenné počasie – teda dážď a kaluže – bývali v decembri typické aj v minulosti. Vŕzgajúci sneh pod sánkami, cencúle a podobné zimné radovánky si „užívajú“ skôr ľudia z vyššie položených sídiel.
Mimochodom, teplé zimy nie sú vôbec na škodu z ekonomického hľadiska. Ak treba menej kúriť – ušetríme peniaze aj palivo. Ak sú na jar cesty menej rozbité (najčastejšie vznikajú výtlky tak, že do škáry natečie voda, zamrzne a ľad roztrhne asfalt) – zase ušetríme. To isté platí pre zimé posypy, menej autonehôd, opravovanie striech alebo nižšie náklady na ošetrovanie typicky zimných zranení ako sú pošmyknutie na ľade.
Dnes sa nám zdá, akoby zimy boli akési mäkšie, akoby sa subtropické pásmo posúvalo na mape „vyššie“ k nášmu miernemu. V zime nám stačí terasový ohrievač a v krajšie dni dokážeme sedieť vonku na verande.
Na severe Slovenska bývajú kalamity prirodzene častejšie ako na juhu (posledná dosť vážna kalamita bola na Kysuciach v roku 2006). Ale aj v Bratislave v histórii občas naváľalo snehu, že niekde boli dvojmetrové záveje a premávka bola zablokovaná. Určite si pamätáme rok 1987, kde kalamitu spôsobil studený arktický vzduch prichádzajúci z oblasti Uralu, ktorý sa stretol zo stredomorským vlhkým pásmom. V Rusku vtedy mali minus 40 stupňové teploty a na našom teplom juhu mínus 10 stupňové.
Bratislava sa vtedy zmenila na obrovskú pešiu zóny, kde nepremávali ani električky či vlaky. Podobné spomienky máme napríklad na tzv. Uhoľné prázdniny z roku 1979. V roku 1956 bol v našom hlavom meste chlad taký vytrvalý, že Dunaj zamrzol až na 1,8 metrovú vrstvu a dalo sa po ňom prechádzať peši. Ľad museli dokonca rozbíjať výbušninami, ľudia hovorili, že bombardujú rieku, aby sa nevyliala na mesto. A piliere starého mesta muselo dokonca ochraňovať letectvo bombardovaním. Občania vtedy na výzvy miestnych orgánov svedomite pomáhali pri odpratávaní snehu, podobne ako aj v ročníkoch 1963 či 1967.