Čo ak by nedala facku Belousová Matovičovi ale Matovič Belousovej?

Matovič - pravda.sk

Hádam nám čitateľ, náš starý priateľ, odpustí – áno, aj tento blog spomína Maroša Kramára. Vyzerá to, že slovenské #metoo bude téma leta, čo nás privádza k otázke, či to celé nie je len pasca na diváka jednej televízie a dvoch denníkov.

Dokážete si predstaviť, žeby pred 10 rokmi nedala facku Anča Igorovi, ale opačne? Matovič Belousovej? Trebárs ako odmenu zato, že Anna v živote nepovedala nič láskavé – flák jej jednu. Igor by dnes sedel v Leopoldove, rodina a známi by sa ho zriekli a rotačky v tlačiarňach novín by vybuchli. Je takmer isté, že Belousová by neukazovala s huncútskym úsmevom líce do kamery, pričom by sa všetci veselo chichotali a Anne by sa počítali politické bodíky naviac.

Lenže facku dala Anča Igorovi a tým pádom sa nič nestalo.

Že jaký materiál pod titulky.

Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby maskérka štuchala prstom do zadku Maroša Kramára. Asi tiež nič. Viete si predstaviť, žeby mesiac zaplavovali titulky novín správy typu “Do nevinného muža bolo pichané dvomi prstami?” Teraz vyslovím najkacírskejšiu myšlienku v článku – aj ženy šťuchajú prstami do mužov. Pravda, tie atraktívne skôr nie, ale nebudeme ďalej pokúšať tenké ľady tajných právd, ktoré sa nesmú nikam písať.

A viete si predstaviť, žeby v článku o obťažovaní neboli na titulke novín rôzne celebrity a političky snažiace sa dostať do parlamentu, ale obyčajné ženy, ktoré sa stali obeťami ozajstných trestných činov? Tento fakt nás udivoval na americkom #metoo – kriminálne prípady typu chemik Cosby sa dostali na jednu úroveň s položením ruky na rameno kolegyne pri recenzovaní videohry. V strede pozornosti boli zase len celebrity a obyčajné obete dostali kľúčenky ako zvyčajne.

Ehm… smiem prosiť?

Ženský matrix nás fascinuje – neexistuje spisovateľ, ktorý by ho dokázal opísať, minimálne nie taký, ktorý by čakal, že v živote bude mať ešte aspoň raz koitus. Je to ako keby polovica planéty mala prepojené vedomie ako na konci piatej Nadácie od Isaaca Asimova. Keď Maroš šťuchol prstom do maskérky, tak neštuchol do jednej osoby, on štuchol do tri a pol miliárd bytostí na celom svete.

Počujete ten zvuk? To sa zatriasla demografická krivka.

Keď sa deje neprávosť spotenému chlapíkovi, tak je nám to srdečne fuk, maximálne sa na tom zasmejeme. Keď sa deje neprávosť maskérke, tak mienkotvorný denník spraví rozhovor s ÚPLNE INOU maskérkou, ktorá vyhlási, že priateľstvo TEJ PRVEJ bolo hodené do koša. (Tá prvá síce vyhlásila, že herca pozná desiatky rokov a že sa celá vec zbytočne nafukuje, ale to si netreba všímať – je obeť či sa jej to páči alebo nie. Však to povedala, tá ÚPLNE INÁ osoba, ktorá nijak nesúvisí s televíziou JOJ a jej reláciami s kolísavou úrovňou humoru).

Sto tisíc rokov trvajúca vojna pohlaví je podobná výpočtu trajektórie troch navzájom sa priťahujúcich telies. Keby boli tie telesá dve, bolo by to jednoduché – keď sa v rovnici objaví tretia sila (alebo poľný jav), nedokáže ju vypočítať ani tej najmodernejší superpočítač. Pichanie do zadku prstami (kto vymyslel túto formuláciu?) sa ľahko stane vecou verejnou. Komunizmus nenastane keď budú banány lacnejšie ako zemiaky, ale keď sa celé ľudstvo ožení v jednom obrovskom päťdesiat miliardovom zväzku, kde sa bude každý hodnotiť každého. To bola aj pôvodná myšlienka Facebooku :).

Raz bude treba na ďobnutie prstíkom do známej dopredu poslať písomnú žiadosť s priloženým výpisom z účtu. Tí druhí muži to budú musieť prijať s povzdychom. Snáď nám všetkým nevezmú aj močenie postojačky. Priznajme si to, niekedy je to lepšia superschopnosť ako lietanie, nepriestrelnosť a laserový zrak dokopy.

Foto: pravda.sk