Rodičia nesmú nikdy robiť domáce úlohy za deti – ale pomôcť im (a trochu sa potrápiť) by mali aj oni.
V každej škole na Slovensku zatiaľ zadávajú deťom úlohy na domov. Hoci prebieha debata, či to nutné a dobré, zatiaľ je to stále tak. Úlohy by mali byť primerané, zrozumiteľné a zvládnuteľné pre deti – a majú ich nútiť trénovať mozog aj v pohodlí domova. No a hlavne – učia sa zodpovednosti. A ako môžu pomôcť rodičia?
- Jasné pravidlá. Úlohy sa robia, o tom nie je žiadna diskusia. Netreba to do hláv deťom vtĺkať diktátorsky, naopak asertívne a s pochopením vysvetliť, prečo je to nutné.
- Vyhradený vhodný čas. V rôznom veku trvajú úlohy rôzne dlho. Kým taký prváčik si kreslí 10 minút, stredoškolák sa denne môže učiť dve aj tri hodiny. Dôležité je, aby sa učili oddýchnutí, najedení a v aktívnej fáze (nie keď sa im chce spať alebo sú v útlme).
- Systém odmien. Najskôr úlohy, potom zábava. Nie je dobré rozmaznávať deti a odmeňovať ich za každú drobnú povinnosť, ale môžete to brať hromadne – povedzme na konci týždňa, mesiaca a podobne. Nemusíte deťom kupovať veci, môžete im dovoliť byť dlhšie pri počítači a podobne. Motivácia je veľmi dôležitá.
- Psychologický prístup. Avšak často, hlavne tie staršie, začnú skúšať rôzne výhovorky, napríklad, že niečo nevedia, že to netreba alebo dokonca si začnú nárokovať na odmenu ešte pred úlohami s tým, že ich „odmena“ rodičom bude úloha. Také správanie musíte v začiatkoch asertívne zaraziť. Problém je, aj keď je dieťa neustále roztpýlené, potrebuje neustály dohľad alebo je dokonca vystresované až k plači.
- Pomôcť s najvážnejším problémom. Je možné, že niekedy dieťa narazí na problém, ktorý objektívne nevie vyriešiť – napríklad ťažkú matematickú úlohu. Keď vidíte, že nad tým sedí dlho a nejde to, vtedy môžu už nastúpiť vedomosti mamy či tatu a môžete postrčiť potomka k úspechu (ak nie ste rovnako bezradní, aj to sa stáva :)).
- Vytvoriť prostredie. Dieťa potrebuje jednoznačne kvalitný priestor na robenie úloh. To znamená mať súkromie vo svojej detskej izbe, mať kvalitný stolík a stoličku. Stolík musí mať ideálnu výšku, aby potomka neboli oči ani ruky. To isté platí pre stoličku, musí byť pohodlná a stabilná. Dnes sú v móde nastaviteľné kusy – rastúca stolička pre deti sa dá nastaviť a „rastie“ spolu s človekom. Nemali by tu byť veci, čo roztpyľujú, napríklad zapnutý televízor či zima ťahajúca z otvoreného okna.
Pamätajte, že s deťmi sa dá vždy dohodnúť. Ak je niekde vážny problém, zamyslite sa, či nie je problém vo vás a či vytvárate vhodné podmienky pre svoje deti.