Ako pomôcť deťom s domácimi úlohami

By | 26. mája 2017

Domáce úlohy

Rodičia nesmú nikdy robiť domáce úlohy za deti – ale pomôcť im (a trochu sa potrápiť) by mali aj oni.

V každej škole na Slovensku zatiaľ zadávajú deťom úlohy na domov. Hoci prebieha debata, či to nutné a dobré, zatiaľ je to stále tak. Úlohy by mali byť primerané, zrozumiteľné a zvládnuteľné pre deti – a majú ich nútiť trénovať mozog aj v pohodlí domova. No a hlavne – učia sa zodpovednosti. A ako môžu pomôcť rodičia?

  1. Jasné pravidlá. Úlohy sa robia, o tom nie je žiadna diskusia. Netreba to do hláv deťom vtĺkať diktátorsky, naopak asertívne a s pochopením vysvetliť, prečo je to nutné.
  2. Vyhradený vhodný čas. V rôznom veku trvajú úlohy rôzne dlho. Kým taký prváčik si kreslí 10 minút, stredoškolák sa denne môže učiť dve aj tri hodiny. Dôležité je, aby sa učili oddýchnutí, najedení a v aktívnej fáze (nie keď sa im chce spať alebo sú v útlme).
  3. Systém odmien. Najskôr úlohy, potom zábava. Nie je dobré rozmaznávať deti a odmeňovať ich za každú drobnú povinnosť, ale môžete to brať hromadne – povedzme na konci týždňa, mesiaca a podobne. Nemusíte deťom kupovať veci, môžete im dovoliť byť dlhšie pri počítači a podobne. Motivácia je veľmi dôležitá.
  4. Psychologický prístup.  Avšak často, hlavne tie staršie, začnú skúšať rôzne výhovorky, napríklad, že niečo nevedia, že to netreba alebo dokonca si začnú nárokovať na odmenu ešte pred úlohami s tým, že ich „odmena“ rodičom bude úloha. Také správanie musíte v začiatkoch asertívne zaraziť. Problém je, aj keď je dieťa neustále roztpýlené, potrebuje neustály dohľad alebo je dokonca vystresované až k plači.
  5. Pomôcť s najvážnejším problémom. Je možné, že niekedy dieťa narazí na problém, ktorý objektívne nevie vyriešiť – napríklad ťažkú matematickú úlohu. Keď vidíte, že nad tým sedí dlho a nejde to, vtedy môžu už nastúpiť vedomosti mamy či tatu a môžete postrčiť potomka k úspechu (ak nie ste rovnako bezradní, aj to sa stáva :)).
  6. Vytvoriť prostredie. Dieťa potrebuje jednoznačne kvalitný priestor na robenie úloh. To znamená mať súkromie vo svojej detskej izbe, mať kvalitný stolík a stoličku. Stolík musí mať ideálnu výšku, aby potomka neboli oči ani ruky. To isté platí pre stoličku, musí byť pohodlná a stabilná. Dnes sú v móde nastaviteľné kusy – rastúca stolička pre deti sa dá nastaviť a „rastie“ spolu s človekom. Nemali by tu byť veci, čo roztpyľujú, napríklad zapnutý televízor či zima ťahajúca z otvoreného okna.

Pamätajte, že s deťmi sa dá vždy dohodnúť. Ak je niekde vážny problém, zamyslite sa, či nie je problém vo vás a či vytvárate vhodné podmienky pre svoje deti.